ANTON SRHOLEC (1929 – 2016)
Bol rímskokatolícky kňaz a salezián, politický väzeň v období 50. rokov, charitatívny pracovník, filantrop, zakladateľ a riaditeľ resocializačného centra Resoty.
V rokoch 1951 – 1960 bol Anton Srholec komunistickým režimom väznený za pokus o prechod tzv. železnej opony, keďže si chcel na Západe splniť sen študovať za kňaza. Väzenie trávil v najobávanejších táboroch Jáchymova, kde sa ťažila uránová ruda, akými boli Dvanáctka, Rovnost, Bytíz a Tmavý důl. Amnestiou prezidenta A. Novotného z 9. mája 1960 bol Anton Srholec 12. mája 1960 prepustený podmienečne na slobodu.
Už v septembri 1965 sa o Srholca začala opäť intenzívne zaujímať Štátna bezpečnosť v Ostrave. Spustila na neho akciu s krycím menom „TONDA“ a založila naňho signálny zväzok.
V rokoch 1965 – 1968 pracoval vo Vítkoviciach pri vysokých peciach. V roku 1969 dostal od štátu povolenie a vycestoval do Talianska, kde začal štúdium na Univerzite v Turíne.
V roku 1970 ho v Ríme pápež Pavol VI. vysvätil za kňaza. Po návrate na Slovensko pôsobil ako kostolník v Blumentálskom kostole v Bratislave. Neskôr bol preradený ako kňaz do farností Pernek, Veľké Zálužie a Záhorská Ves. Zapájal sa do aktivít tajnej cirkvi. V roku 1985 sa zúčastnil legendárnej púte vo Velehrade. V tom istom roku mu bol odobraný štátny súhlas, v tom čase potrebný na pôsobenie vo farnosti, a pracoval ako robotník v Doprastave.
Štátna bezpečnosť dlhodobo sledovala Srholcove aktivity, medzi jej materiálmi sa nachádza aj Srholcov zväzok ako jej tajného spolupracovníka, ktorý bol založený 24. júna 1971 s krycím menom „SKALA“. Záverečná správa však napokon konštatuje: „TS SKALA nezodpovedá požiadavkám agentúrno-operatívnej práce“, a navrhuje ukončenie tejto pomerne neúspešnej snahy o spoluprácu, dôvodiac „stratou dôvery a spoľahlivosti.“
9. apríla 1984 založila Štátna bezpečnosť na Antona Srholca osobný zväzok spravodajského rozpracovania, pričom mu ponechala krycie meno „SKALA“. V návrhu na založenie tohto zväzku sa píše: „Menovaný je podozrivý z vykonávania trestnej činnosti podľa paragrafu 100 Trestného zákona – poburovanie. “ Už v prvej vete odôvodnenia sa uvádza: „V osobe Srholca ide o aktívneho duchovného rehole saleziánov (...) Srholec minimálne od roku 1977 sa prejavoval ako oponent režimu, ktorý rozširoval náboženskú ,protištátnu‘ brožúru, udržiaval styky s členmi bývalého DKO, zorganizoval púť, prechovával na fare ,závadové písomnosti ‘ a rozširoval ich, podpísal list prezidentovi Husákovi za prepustenie zatknutých františkánov počas akcie ŠtB VÍR, organizoval na svojej fare stretnutie ,pravicovo orientovaných osôb z ilegálnej cirkvi a laického apoštolátu ‘, stretal sa so signatárom Charty 77 a českým kňazom Václavom Malým.“
Toto bola v jazyku ŠtB „nepovolená činnosť v rozpore s našimi právnymi normami.“
Bol rímskokatolícky kňaz a salezián, politický väzeň v období 50. rokov, charitatívny pracovník, filantrop, zakladateľ a riaditeľ resocializačného centra Resoty.
V rokoch 1951 – 1960 bol Anton Srholec komunistickým režimom väznený za pokus o prechod tzv. železnej opony, keďže si chcel na Západe splniť sen študovať za kňaza. Väzenie trávil v najobávanejších táboroch Jáchymova, kde sa ťažila uránová ruda, akými boli Dvanáctka, Rovnost, Bytíz a Tmavý důl. Amnestiou prezidenta A. Novotného z 9. mája 1960 bol Anton Srholec 12. mája 1960 prepustený podmienečne na slobodu.
Už v septembri 1965 sa o Srholca začala opäť intenzívne zaujímať Štátna bezpečnosť v Ostrave. Spustila na neho akciu s krycím menom „TONDA“ a založila naňho signálny zväzok.
V rokoch 1965 – 1968 pracoval vo Vítkoviciach pri vysokých peciach. V roku 1969 dostal od štátu povolenie a vycestoval do Talianska, kde začal štúdium na Univerzite v Turíne.
V roku 1970 ho v Ríme pápež Pavol VI. vysvätil za kňaza. Po návrate na Slovensko pôsobil ako kostolník v Blumentálskom kostole v Bratislave. Neskôr bol preradený ako kňaz do farností Pernek, Veľké Zálužie a Záhorská Ves. Zapájal sa do aktivít tajnej cirkvi. V roku 1985 sa zúčastnil legendárnej púte vo Velehrade. V tom istom roku mu bol odobraný štátny súhlas, v tom čase potrebný na pôsobenie vo farnosti, a pracoval ako robotník v Doprastave.
Štátna bezpečnosť dlhodobo sledovala Srholcove aktivity, medzi jej materiálmi sa nachádza aj Srholcov zväzok ako jej tajného spolupracovníka, ktorý bol založený 24. júna 1971 s krycím menom „SKALA“. Záverečná správa však napokon konštatuje: „TS SKALA nezodpovedá požiadavkám agentúrno-operatívnej práce“, a navrhuje ukončenie tejto pomerne neúspešnej snahy o spoluprácu, dôvodiac „stratou dôvery a spoľahlivosti.“
9. apríla 1984 založila Štátna bezpečnosť na Antona Srholca osobný zväzok spravodajského rozpracovania, pričom mu ponechala krycie meno „SKALA“. V návrhu na založenie tohto zväzku sa píše: „Menovaný je podozrivý z vykonávania trestnej činnosti podľa paragrafu 100 Trestného zákona – poburovanie. “ Už v prvej vete odôvodnenia sa uvádza: „V osobe Srholca ide o aktívneho duchovného rehole saleziánov (...) Srholec minimálne od roku 1977 sa prejavoval ako oponent režimu, ktorý rozširoval náboženskú ,protištátnu‘ brožúru, udržiaval styky s členmi bývalého DKO, zorganizoval púť, prechovával na fare ,závadové písomnosti ‘ a rozširoval ich, podpísal list prezidentovi Husákovi za prepustenie zatknutých františkánov počas akcie ŠtB VÍR, organizoval na svojej fare stretnutie ,pravicovo orientovaných osôb z ilegálnej cirkvi a laického apoštolátu ‘, stretal sa so signatárom Charty 77 a českým kňazom Václavom Malým.“
Toto bola v jazyku ŠtB „nepovolená činnosť v rozpore s našimi právnymi normami.“
Anton Srholec (1929–2016)
A Roman Catholic priest and Salesian, political prisoner in the 1950s, charity worker, philanthropist, and founder/director of the Resota resocialization centre.
Anton Srholec was imprisoned from 1951 to 1960 by the communist regime for attempting to cross the Iron Curtain to pursue his dream of becoming a priest in the West. He was incarcerated at notorious uranium mining camps in Jáchymov, such as Dvanáctka, Rovnost, Bytíz and Tmavý důl. He was paroled on 12 May 1960 following an amnesty granted three days earlier by President Novotný.
In September 1965, the State Security in Ostrava started to monitor Srholec again: an operation codenamed TONDA was launched and a signal file opened.
After labouring at blast furnaces in Vítkovice from 1965 to 1968, the state permitted him to study at the University of Turin in 1969. Pope Paul VI ordained him as a priest one year later in Rome.
After returning to Slovakia, he worked as a priest at the Blumental Church in Bratislava before moving on to parishes in Pernek, Veľké Zálužie and Záhorská Ves. He was involved in secret church activities and took part in the legendary Velehrad pilgrimage in 1985. In the same year, the state revoked his approval for parish work and he worked instead as a labourer at Doprastav (construction company).
Having long monitored Srholec, State Security documents include a file (codename STONE) starting from 24 June 1971 about his role as a secret collaborator. Yet the report concludes: ‘SC STONE falls short of requirements for agency-operative work’ and suggests ending this relatively unsuccessful cooperation, citing ‘loss of trust and reliability’.
On 9 April 1984, State Security opened a personal intelligence file - STONE - on Anton Srholec: ‘He is suspected of criminal activity according to Sec. 100 of the Criminal Code - sedition.’ The first sentence declares: ‘Srholec is part of the active spiritual order of the Salesians (...) At least since 1977, he has expressed his opposition to the regime, distributed religious and anti-state brochures, maintained contacts with former DKO members, organised a pilgrimage, kept and disseminated “non-compliant documents” in the parish, signed a letter to President Husák for the release of Franciscans arrested during the ŠtB event (codename Vortex), organised a meeting of “right-wing persons from the illegal church and lay apostolate” at his parish, and met Czech priest Václav Malý – the Charter 77 signatory.’
ŠtB described this as ‘unauthorised activity contrary to our legal standards.’
A Roman Catholic priest and Salesian, political prisoner in the 1950s, charity worker, philanthropist, and founder/director of the Resota resocialization centre.
Anton Srholec was imprisoned from 1951 to 1960 by the communist regime for attempting to cross the Iron Curtain to pursue his dream of becoming a priest in the West. He was incarcerated at notorious uranium mining camps in Jáchymov, such as Dvanáctka, Rovnost, Bytíz and Tmavý důl. He was paroled on 12 May 1960 following an amnesty granted three days earlier by President Novotný.
In September 1965, the State Security in Ostrava started to monitor Srholec again: an operation codenamed TONDA was launched and a signal file opened.
After labouring at blast furnaces in Vítkovice from 1965 to 1968, the state permitted him to study at the University of Turin in 1969. Pope Paul VI ordained him as a priest one year later in Rome.
After returning to Slovakia, he worked as a priest at the Blumental Church in Bratislava before moving on to parishes in Pernek, Veľké Zálužie and Záhorská Ves. He was involved in secret church activities and took part in the legendary Velehrad pilgrimage in 1985. In the same year, the state revoked his approval for parish work and he worked instead as a labourer at Doprastav (construction company).
Having long monitored Srholec, State Security documents include a file (codename STONE) starting from 24 June 1971 about his role as a secret collaborator. Yet the report concludes: ‘SC STONE falls short of requirements for agency-operative work’ and suggests ending this relatively unsuccessful cooperation, citing ‘loss of trust and reliability’.
On 9 April 1984, State Security opened a personal intelligence file - STONE - on Anton Srholec: ‘He is suspected of criminal activity according to Sec. 100 of the Criminal Code - sedition.’ The first sentence declares: ‘Srholec is part of the active spiritual order of the Salesians (...) At least since 1977, he has expressed his opposition to the regime, distributed religious and anti-state brochures, maintained contacts with former DKO members, organised a pilgrimage, kept and disseminated “non-compliant documents” in the parish, signed a letter to President Husák for the release of Franciscans arrested during the ŠtB event (codename Vortex), organised a meeting of “right-wing persons from the illegal church and lay apostolate” at his parish, and met Czech priest Václav Malý – the Charter 77 signatory.’
ŠtB described this as ‘unauthorised activity contrary to our legal standards.’
