BRATISLAVSKÁ PÄŤKA, AUGUST 1989
Posledným pokusom komunistického režimu na Slovensku o zastrašenie protirežimových aktivistov bolo zatknutie členov tzv. Bratislavskej päťky v auguste 1989. Bratislavskú päťku tvorili disidentka a spisovateľka Hana Ponická, katolícky publicista, angažovaný laik a tajný spravodajca Hlasu Ameriky Anton Selecký, popredný katolícky aktivista a právnik Ján Čarnogurský, bývalý člen KSČ a signatár Charty 77 Miroslav Kusý, a bývalý člen KSČ a lekár Vladimír Maňák. Jej členovia listom zo 4. augusta 1989 informovali slovenskú vládu o úmysle uctiť si pamiatku obetí okupácie v auguste 1968 položením kvetov na miestach, kde vojaci Varšavskej zmluvy zastrelili demonštrujúcich obyvateľov.
Štátna bezpečnosť zatkla členov Bratislavskej päťky 14. augusta 1989 a obvinila ich z trestného činu poburovania, neskôr prekvalifikovaného na podvracanie republiky.
V spise vedenom na Hanu Ponickú s krycím menom „MLYN“ je zaradená „príloha č. 1/2 zo dňa 14. 8. 1989 NARIADENIE ved.st.ref.špec. 4. oddelenia ZABEZPEČENIE KĽUDU A VEREJNÉHO PORIADKU PRI PRÍLEŽITOSTI 21. VÝROČIA INTERNACIONÁLNEJ POMOCI VOJSK VARŠAVSKEJ ZMLUVY ČSSR, ktorým sa vyhlasuje 3. stupeň MBO v dobe od 16.00 hod. dňa 15.8.1989 do 08.00 hod. dňa 23.8.1989 a nariaďuje sa“ okrem iného „zvýšiť bdelosť a ostražitosť v dobe vyhláseného MBO pri preprave chránených osôb, podľa situácie meniť stanovené trasy presunu. Pozorne sledovať bezpečnostnú situáciu, upozorniť na akékoľvek poznatky, ktoré smerujú k narušeniu verejného kľudu a poriadku aj v čase svojho osobného voľna.“
Vyšetrovania sa ujala Štátna bezpečnosť, ktorá zároveň realizovala rozsiahle opatrenia v súvislosti s každoročným výročím okupácie Československa 21. augusta. Vyšetrovanie však z pohľadu Štátnej bezpečnosti komplikovali desiatky protestov občianskej verejnosti, ktorá vyjadrovala solidaritu s väznenými vrátane disidentov, zahraničných novinárov či diplomatov. O procese zároveň podrobne informovali zahraničné rozhlasové stanice.
Súdne pojednávania boli navštevované stovkami ľudí prejavujúcimi sympatie a po prvom súdnom pojednávaní v októbri M. Kusého prepustili. Proces proti Jánovi Čarnogurskému vrcholil v čase, keď sa konali prvé mítingy Verejnosti proti násiliu. Odznela na nich aj požiadavka podporiť Jána Čarnogurského. 22. novembra 1989 sa pred Justičným palácom zišli tisíce demonštrantov požadujúcich jeho prepustenie. Tak sa skončil posledný politický proces komunistického režimu v bývalom Československu.
Posledným pokusom komunistického režimu na Slovensku o zastrašenie protirežimových aktivistov bolo zatknutie členov tzv. Bratislavskej päťky v auguste 1989. Bratislavskú päťku tvorili disidentka a spisovateľka Hana Ponická, katolícky publicista, angažovaný laik a tajný spravodajca Hlasu Ameriky Anton Selecký, popredný katolícky aktivista a právnik Ján Čarnogurský, bývalý člen KSČ a signatár Charty 77 Miroslav Kusý, a bývalý člen KSČ a lekár Vladimír Maňák. Jej členovia listom zo 4. augusta 1989 informovali slovenskú vládu o úmysle uctiť si pamiatku obetí okupácie v auguste 1968 položením kvetov na miestach, kde vojaci Varšavskej zmluvy zastrelili demonštrujúcich obyvateľov.
Štátna bezpečnosť zatkla členov Bratislavskej päťky 14. augusta 1989 a obvinila ich z trestného činu poburovania, neskôr prekvalifikovaného na podvracanie republiky.
V spise vedenom na Hanu Ponickú s krycím menom „MLYN“ je zaradená „príloha č. 1/2 zo dňa 14. 8. 1989 NARIADENIE ved.st.ref.špec. 4. oddelenia ZABEZPEČENIE KĽUDU A VEREJNÉHO PORIADKU PRI PRÍLEŽITOSTI 21. VÝROČIA INTERNACIONÁLNEJ POMOCI VOJSK VARŠAVSKEJ ZMLUVY ČSSR, ktorým sa vyhlasuje 3. stupeň MBO v dobe od 16.00 hod. dňa 15.8.1989 do 08.00 hod. dňa 23.8.1989 a nariaďuje sa“ okrem iného „zvýšiť bdelosť a ostražitosť v dobe vyhláseného MBO pri preprave chránených osôb, podľa situácie meniť stanovené trasy presunu. Pozorne sledovať bezpečnostnú situáciu, upozorniť na akékoľvek poznatky, ktoré smerujú k narušeniu verejného kľudu a poriadku aj v čase svojho osobného voľna.“
Vyšetrovania sa ujala Štátna bezpečnosť, ktorá zároveň realizovala rozsiahle opatrenia v súvislosti s každoročným výročím okupácie Československa 21. augusta. Vyšetrovanie však z pohľadu Štátnej bezpečnosti komplikovali desiatky protestov občianskej verejnosti, ktorá vyjadrovala solidaritu s väznenými vrátane disidentov, zahraničných novinárov či diplomatov. O procese zároveň podrobne informovali zahraničné rozhlasové stanice.
Súdne pojednávania boli navštevované stovkami ľudí prejavujúcimi sympatie a po prvom súdnom pojednávaní v októbri M. Kusého prepustili. Proces proti Jánovi Čarnogurskému vrcholil v čase, keď sa konali prvé mítingy Verejnosti proti násiliu. Odznela na nich aj požiadavka podporiť Jána Čarnogurského. 22. novembra 1989 sa pred Justičným palácom zišli tisíce demonštrantov požadujúcich jeho prepustenie. Tak sa skončil posledný politický proces komunistického režimu v bývalom Československu.
THE BRATISLAVA FIVE, AUGUST 1989
The communist regime’s last attempt to intimidate anti-regime activists in Slovakia was the arrest of the ‘Bratislava Five’ in August 1989. Its members comprised Hana Ponická (dissident and writer), Anton Selecký (Catholic publicist, committed layman, and Voice of America undercover reporter), Ján Čarnogurský (leading Catholic activist and lawyer), Miroslav Kusý (former Communist Party member and Charter 77 signatory), and Vladimír Maňák (former member of the Communist Party and doctor). They had informed the Slovak government by letter (4 August 1989) of their intention to honour the victims of the August 1968 occupation by laying wreaths where Warsaw Pact soldiers had shot protesting citizens.
State Security arrested the Bratislava Five ten days later, first charging them with sedition and subsequently with subversion of the republic.
Hana Ponická’s file (codename MILL) states: “Annex No. 1/2 of 14 August 1989 REGULATION 4th department ENSURING PEACE AND PUBLIC ORDER ON THE 21ST ANNIVERSARY OF IOF THE INTERNATIONAL AID OF THE WARSAW PACT ARMIES FOR CZECHOSLOVAK SOCIALIST REPUBLIC, declaring 3rd degree of MBO from 4:00 p.m. on 15/08/1989 until 8:00 a.m. on 23/08/1989 and it is ordered…to increase vigilance during the declared MBO during the conveyance of protected persons and to adapt transfer routes as per the unfolding situation. Carefully monitor the security situation, draw attention - even when off duty - to any information about potential disruption to public peace and order.”
As well as conducting investigations, the State Security also implemented extensive measures related to the annual 21 August anniversary of Czechoslovakia’s occupation. Yet such investigations were hindered by countless public protests expressing solidarity with the prisoners, including support from dissidents, foreign journalists and diplomats. International radio broadcasts also closely followed events.
Hundreds of supporters gathered outside the court , and Kusé was released after the first court hearing in October. Čarnogurský’s trial culminated at the same time the first Public Against Violence (VPN) meetings were held, where people asked VPN for support of Čarnogurský. On 22 November 1989, thousands of demonstrators gathered at the Palace of Justice in Bratislava to demand his release. And that's how ended the last show trial of the communist regime in Czechoslovakia.
The communist regime’s last attempt to intimidate anti-regime activists in Slovakia was the arrest of the ‘Bratislava Five’ in August 1989. Its members comprised Hana Ponická (dissident and writer), Anton Selecký (Catholic publicist, committed layman, and Voice of America undercover reporter), Ján Čarnogurský (leading Catholic activist and lawyer), Miroslav Kusý (former Communist Party member and Charter 77 signatory), and Vladimír Maňák (former member of the Communist Party and doctor). They had informed the Slovak government by letter (4 August 1989) of their intention to honour the victims of the August 1968 occupation by laying wreaths where Warsaw Pact soldiers had shot protesting citizens.
State Security arrested the Bratislava Five ten days later, first charging them with sedition and subsequently with subversion of the republic.
Hana Ponická’s file (codename MILL) states: “Annex No. 1/2 of 14 August 1989 REGULATION 4th department ENSURING PEACE AND PUBLIC ORDER ON THE 21ST ANNIVERSARY OF IOF THE INTERNATIONAL AID OF THE WARSAW PACT ARMIES FOR CZECHOSLOVAK SOCIALIST REPUBLIC, declaring 3rd degree of MBO from 4:00 p.m. on 15/08/1989 until 8:00 a.m. on 23/08/1989 and it is ordered…to increase vigilance during the declared MBO during the conveyance of protected persons and to adapt transfer routes as per the unfolding situation. Carefully monitor the security situation, draw attention - even when off duty - to any information about potential disruption to public peace and order.”
As well as conducting investigations, the State Security also implemented extensive measures related to the annual 21 August anniversary of Czechoslovakia’s occupation. Yet such investigations were hindered by countless public protests expressing solidarity with the prisoners, including support from dissidents, foreign journalists and diplomats. International radio broadcasts also closely followed events.
Hundreds of supporters gathered outside the court , and Kusé was released after the first court hearing in October. Čarnogurský’s trial culminated at the same time the first Public Against Violence (VPN) meetings were held, where people asked VPN for support of Čarnogurský. On 22 November 1989, thousands of demonstrators gathered at the Palace of Justice in Bratislava to demand his release. And that's how ended the last show trial of the communist regime in Czechoslovakia.
