Cenzúra verzus slobodná tvorba

Nedeľa, 15. novembra o 20:00
Kultúrne centrum Dunaj, Nedbalova 3

Reflexia obdobia komunizmu s presahom do dneška v literatúre, filme, filozofii a žurnalistike (hostia z Nemecka, Poľska, Bulharska, Čiech a Slovenska).​ Profily hostí:
Peter Juščák (1953) / Slovensko
Spisovateľ a publicista. Vyštudoval Vysokú školu dopravnú v Žiline. Pôsobil v rôznych technických povolaniach a v médiách. Pracoval ako rozhlasový redaktor, reportér v denníku Smena a Sme, v rokoch 2004 až 2010 pôsobil v Rozhlasovej rade. Od roku 2007 pôsobí vo funkcii predsedu Obce spisovateľov Slovenska a v roku 2015 sa stal šéfredaktorom časopisu Pamäť národa.
Viac ako dvadsať rokov sa ako publicista venuje téme zavlečených občanov do pracovných táborov GULAG. Medzi jeho najvýznamnejšie počiny v tejto oblasti patria publikácie, Odvlečení - osudy občanov ČSR v táboroch GULAG a román ... a nezabudni na labute!. Taktiež sa autorsky (námet) podieľal na vzniku dokumentárneho filmu Môj otec GULAG.
Lenka Procházková (1951) / Česká republika
Prozaička, signatárka Charty 77, dcéra významného českého spisovateľa Jana Procházku, autora sfilmovanej poviedky Ucho, ktorá sa stala na dlhé roky trezorovým filmom.
Svoje prvé fejtóny v novinách uverejnila pod pseudonymom Lenka Burianová. Súčasne už ako slobodná matka dokončovala vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej a zároveň sa starala o svoju dcéru Máriu. Jeden zo svojich prvých románov Ružová dáma ponúkla k vydaniu pod vlastným menom.
V tej dobe však už bola signatárkou Charty 77, a preto kniha nevyšla. Ružová dáma bola prvý krát vydaná v samizdatovej edícii Petlice, čo malo pre autorku osudový význam - vznik priateľstva so spisovateľom Ludvíkom Vaculíkom. Ten sa neskôr stal jej životným partnerom.
Po samizdatovom vydaní Ružová dáma vyšla v exilovom nakladateľstve Index v Kolíne nad Rýnom a bola ocenená americkou Cenou Egona Hostovského.
Andrzej Jagodziński (1954) / Poľsko
Filológ, diplomat,  publicista a bývalý disident. V rokoch 1973 – 1978 študoval českú a slovenskú filológiu na univerzite vo Varšave. Počas štúdií začal spolupracovať s poľskou a československou demokratickou opozíciou. Participoval na práci poľských nezávislých periodík, ilegálnych nakladateľstiev, ale aj s československými emigračnými časopismi v Británii, Francúzsku či Nemecku.
Okrem vlastných publicistických textov a prekladov slovenských i českých kníh, bol zakladateľom Združenia poľských spisovateľov a pod názvom Vyhnanci vydal rozhovory s českými spisovateľmi v exile.
Po novembri 1989 pracoval ako korešpondent vo viacerých poľských novinách, zastával funkciu riaditeľa Poľského inštitútu v Prahe a kultúrneho radcu Poľského veľvyslanectva v Čechách či riadiace funkcie vo viacerých inštitútoch zameraných na Vyšehradské zoskupenie. Aktuálne pôsobí ako riaditeľ Poľského inštitútu v Bratislave a kultúrny radca Poľského veľvyslanectva na Slovensku. ​
​
Christian Mihr (1969) / Nemecko
Riaditeľ organizácie Reportéri bez hraníc v Berlíne. Christian Mihr pôsobí v tejto mimovládnej a medzinárodnej organizácii od roku 2012. Zaoberá sa otázkami internetovej bezpečnosti a práv na slobodný prístup k informáciám. Zaujíma sa predovšetkým o krajiny ako Kolumbia, Ekvádor, Čile, Bielorusko a Rusko.
Ešte pred činnosťou v organizácii Reportéri bez hraníc pôsobil, okrem iného, v mimovládnej nemeckej organizácii Netzwerk für Osteuropa (Sieť pre Východnú Európu) a tiež ako vedúci redakcie Euro|topics. Pracovne pôsobí v printových a online médiách v Nemecku, tiež v ďalšom vzdelávaní žurnalistov a v práci s tlačou a verejnosťou pre rozvojovopolitické Think Tanky.
V súčasnosti je docentom pre ďalšie vzdelávanie novinárov, prednáša na témy, ako regulácia internetu a médií na viacerých vysokých školách. Vyštudoval žurnalistiku a amerikanistiku latinskoamerických krajín v mestách Eichstätt a Santiago de Chile. 
​
Momčil Metodiev (1969) / Bulharsko
Šéfredaktor časopisu „Kresťanstvo a kultúra“ a výskumný pracovník Inštitútu pre výskum blízkej minulosti.
Vyštudoval históriu na Sofijskej univerzite Sv. Klimenta Orchidského. Ako riešiteľ sa zúčastnil viacerých bulharských a medzinárodných projektov spojených s výskumom komunistickej minulosti. Okrem iného pracoval na projekte o dejinách Studenej vojny pre Woodrow Wilson Institute vo Waschingtone, pričom skúmal archívy Bulharskej komunistickej strany.
Je autorom viacerých kníh, Medzi vierou a kompromisom, 1944 - 1989; Stroj pre legitímnosť. Úloha Štátnej bezpečnosti v komunistickom štáte; Bulharská pravoslávna cirkev a komunistický štát. Taktiež pracoval na príprave viacerých dokumentárnych zbierok o komunistickej minulosti. 
Ďalšie diskusie sa uskutočnia po divadelných predstaveniach a vybraných filmoch.
Viac si môžete prečítať v programe Festivalu slobody.