„ DOMINIK TATARKA (1913 – 1989)
Prozaik, esejista a publicista, signatár Charty 77.
Začiatky jeho spisovateľskej dráhy sa datujú ku koncu 30. rokov, keď absolvoval aj štúdium na Sorbonne. V období druhej svetovej vojny bol učiteľom, zúčastnil sa aj Slovenského národného povstania. V 50. rokoch ako spisovateľ a novinár napísal viacero textov propagujúcich komunistický režim. Sám však musel neskôr čeliť obvineniam a hrozbe perzekúcií, ktorá sa vtedy vznášala nad celou spoločnosťou. V roku 1956 vydáva knihu Démon súhlasu, ktorá je kritikou režimu a zásadne ovplyvnila jeho ďalší život. V 60. rokoch podporoval reformy komunistického režimu. Počas augustových dní roku 1968 vystúpil proti okupácii Československa sovietskymi vojskami a na svojom postoji zotrval aj počas straníckych čistiek. Po vystúpení z KSČ v roku 1969 mu bol odňatý titul zaslúžilý umelec a v roku 1971 bol vylúčený zo Zväzu slovenských spisovateľov. Jeho diela sa dostali na index a boli stiahnuté z knižníc, pričom publikovať mohol len v samizdate.
Do pozornosti Štátnej bezpečnosti sa dostal už koncom 50. rokov 20. storočia v evidenčnom zväzku. V roku 1974 ŠtB preregistrovala signálny zväzok vedený na Dominika Tatarku na osobný operatívny zväzok, ktorý znamenal zo strany Štátnej bezpečnosti „najvyššiu pozornosť“. Súviselo to najmä s faktom, že Tatarka patril už od roku 1977 k signatárom Charty 77. ŠtB začala voči Tatarkovi používať preventívne a rozkladné opatrenia, odpočúvala ho a sledovala prostredníctvom tajných spolupracovníkov. Zároveň mu neustále kontrolovali korešpondenciu a odpočúvali telefón. Súčasťou metód ŠtB bola aj tajná prehliadka bytu. Začiatkom 80. rokov vyčlenila ŠtB Tatarku na prednostné operatívne rozpracovanie a trvalé sledovanie. V zväzkoch Štátnej bezpečnosti bol vedený pod krycím menom „SELADON“, „OPOZÍCIA“ a „PEGAS“.
Prozaik, esejista a publicista, signatár Charty 77.
Začiatky jeho spisovateľskej dráhy sa datujú ku koncu 30. rokov, keď absolvoval aj štúdium na Sorbonne. V období druhej svetovej vojny bol učiteľom, zúčastnil sa aj Slovenského národného povstania. V 50. rokoch ako spisovateľ a novinár napísal viacero textov propagujúcich komunistický režim. Sám však musel neskôr čeliť obvineniam a hrozbe perzekúcií, ktorá sa vtedy vznášala nad celou spoločnosťou. V roku 1956 vydáva knihu Démon súhlasu, ktorá je kritikou režimu a zásadne ovplyvnila jeho ďalší život. V 60. rokoch podporoval reformy komunistického režimu. Počas augustových dní roku 1968 vystúpil proti okupácii Československa sovietskymi vojskami a na svojom postoji zotrval aj počas straníckych čistiek. Po vystúpení z KSČ v roku 1969 mu bol odňatý titul zaslúžilý umelec a v roku 1971 bol vylúčený zo Zväzu slovenských spisovateľov. Jeho diela sa dostali na index a boli stiahnuté z knižníc, pričom publikovať mohol len v samizdate.
Do pozornosti Štátnej bezpečnosti sa dostal už koncom 50. rokov 20. storočia v evidenčnom zväzku. V roku 1974 ŠtB preregistrovala signálny zväzok vedený na Dominika Tatarku na osobný operatívny zväzok, ktorý znamenal zo strany Štátnej bezpečnosti „najvyššiu pozornosť“. Súviselo to najmä s faktom, že Tatarka patril už od roku 1977 k signatárom Charty 77. ŠtB začala voči Tatarkovi používať preventívne a rozkladné opatrenia, odpočúvala ho a sledovala prostredníctvom tajných spolupracovníkov. Zároveň mu neustále kontrolovali korešpondenciu a odpočúvali telefón. Súčasťou metód ŠtB bola aj tajná prehliadka bytu. Začiatkom 80. rokov vyčlenila ŠtB Tatarku na prednostné operatívne rozpracovanie a trvalé sledovanie. V zväzkoch Štátnej bezpečnosti bol vedený pod krycím menom „SELADON“, „OPOZÍCIA“ a „PEGAS“.
DOMINIK TATARKA (1913–1989)
Novelist, essayist and columnist, Charter 77 signatory.
His writing career began in the late 1930s when he also graduated from the Sorbonne. He was a teacher during the World War II and participated in the Slovak National Uprising. In the 1950s, as a writer and journalist, he wrote several texts promoting the communist regime. Yet he subsequently faced the accusations and threat of persecution, which at that time hovered over the whole society. In 1956, he published Demon of Consent, a critique of the regime that fundamentally impacted his life. In the 1960s, he supported the communist regime’s reforms. In August 1968, he spoke out against the occupation of Czechoslovakia by Soviet troops, a position that he maintained despite the party purges. After leaving the Communist Party a year later, he was stripped of the Meritorious Artist title, and in 1971 was expelled from the Union of Slovak Writers. His works were banned and withdrawn from libraries, and he could only publish in samizdat.
At the end of the 1950s, he came to the attention of the State Security (ŠtB) in a registration file. In 1974, ŠtB re-registered a signal file, which led to Dominika Tatarka being assigned a personal operational file, i.e. the ‚highest level of attention‘ from State Security. This mainly resulted from Tatarka having been a signatory of Charter 77 since 1977. The ŠtB began to employ preventive and disruptive measures against Tatarka, using wiretaps and monitoring him through informers. They also regularly checked his correspondence, tapped his phone, and conducted clandestine searches of his home. In the early 1980s, ŠtB allocated Tatarka for priority operational development and permanent monitoring. State Security files gave him the codenames SELADON, OPPOSITION and PEGAS.
Novelist, essayist and columnist, Charter 77 signatory.
His writing career began in the late 1930s when he also graduated from the Sorbonne. He was a teacher during the World War II and participated in the Slovak National Uprising. In the 1950s, as a writer and journalist, he wrote several texts promoting the communist regime. Yet he subsequently faced the accusations and threat of persecution, which at that time hovered over the whole society. In 1956, he published Demon of Consent, a critique of the regime that fundamentally impacted his life. In the 1960s, he supported the communist regime’s reforms. In August 1968, he spoke out against the occupation of Czechoslovakia by Soviet troops, a position that he maintained despite the party purges. After leaving the Communist Party a year later, he was stripped of the Meritorious Artist title, and in 1971 was expelled from the Union of Slovak Writers. His works were banned and withdrawn from libraries, and he could only publish in samizdat.
At the end of the 1950s, he came to the attention of the State Security (ŠtB) in a registration file. In 1974, ŠtB re-registered a signal file, which led to Dominika Tatarka being assigned a personal operational file, i.e. the ‚highest level of attention‘ from State Security. This mainly resulted from Tatarka having been a signatory of Charter 77 since 1977. The ŠtB began to employ preventive and disruptive measures against Tatarka, using wiretaps and monitoring him through informers. They also regularly checked his correspondence, tapped his phone, and conducted clandestine searches of his home. In the early 1980s, ŠtB allocated Tatarka for priority operational development and permanent monitoring. State Security files gave him the codenames SELADON, OPPOSITION and PEGAS.
