Každý den odvahu
14. novembra (štvrtok) o 20:00
|
Každý den odvahu, Česko, 1964, čb., 87 min
Réžia: Evald Schorm Scenár: Antonín Máša Kamera: Jan Čuřík Strih: Josef Dobřichovský Hudba: Jan Klusák Námet: Antonín Máša Hrajú: Jan Kačer (Jarda), Jana Brejchová (Věra), Josef Abrhám (Bořek), Vlastimil Brodský (redaktor), Jiřina Jirásková (Olina), Olga Scheinpflugová (domáca), Václav Trégl (starec), Jan Libíček (fotograf), Jiří Menzel a ďalší. |
O filme
Existenciálna štúdia mladého robotníka, ktorý našiel zmysel života v politickej angažovanosti a po kritike kultu osobnosti hľadá východisko z ťažkej morálnej krízy, vypovedá o roztrpčenosti generácie „podvedenej históriou“. Schormov debut bol intenzívnou provokáciou k zamysleniu sa nad morálnou skazenosťou doby (po osobných výhradách prezidenta Novotného sa film dostal do kín s ročným oneskorením, cena kritiky, ktorá mu bola potom udelená, bola na príkaz oficiálnych miest utajená, nesmela byť publikovaná a film bol odstavený). Celý svet okolo Jardu je mravne a ľudsky spustošený, pretože na lži a sebaklame nič ľudsky hodnotné stavať nemožno. Z prázdna dezilúzie sa škľabí iná viera, ktorá akoby zvyšuje nihilistický výsmech akémukoľvek nadosobnému cieľu. Schorm pritom svojím hrdinom nepohŕda, lebo napriek jeho omylom rozumie jeho trápeniu. História krutého vytriezvenia z ideálov, ktoré sa ukážu byť vierou v šikovne namaľovaný plagát, je výstražným mravným apelom: kto potláča hlas svedomia, sám sa odsudzuje k trpkému osudu stroskotanca.
Ocenenia
Existenciálna štúdia mladého robotníka, ktorý našiel zmysel života v politickej angažovanosti a po kritike kultu osobnosti hľadá východisko z ťažkej morálnej krízy, vypovedá o roztrpčenosti generácie „podvedenej históriou“. Schormov debut bol intenzívnou provokáciou k zamysleniu sa nad morálnou skazenosťou doby (po osobných výhradách prezidenta Novotného sa film dostal do kín s ročným oneskorením, cena kritiky, ktorá mu bola potom udelená, bola na príkaz oficiálnych miest utajená, nesmela byť publikovaná a film bol odstavený). Celý svet okolo Jardu je mravne a ľudsky spustošený, pretože na lži a sebaklame nič ľudsky hodnotné stavať nemožno. Z prázdna dezilúzie sa škľabí iná viera, ktorá akoby zvyšuje nihilistický výsmech akémukoľvek nadosobnému cieľu. Schorm pritom svojím hrdinom nepohŕda, lebo napriek jeho omylom rozumie jeho trápeniu. História krutého vytriezvenia z ideálov, ktoré sa ukážu byť vierou v šikovne namaľovaný plagát, je výstražným mravným apelom: kto potláča hlas svedomia, sám sa odsudzuje k trpkému osudu stroskotanca.
Ocenenia
- ena čs. filmovej kritiky 1965 za rok 1964
- Trilobit za réžiu pre E. Schorma a Trilobit za kameru (tohto filmu a filmu Místo) pre Jana Čuříka, obidva za rok 1964
- Cena mladých kritikov na XIV. MFF Locarno 1966
- Zlatá ratolesť na II. medzinárodnej prehliadke mladého filmu v Pesare 1966.