NEZÁVISLÉ OCHRANÁRSKE HNUTIE
Ochranárske hnutie sa začalo formovať v 70. rokoch, pričom jeho hlavnou agendou bola snaha o záchranu historických pamiatok a neskôr, v 80. rokoch, aj zápas za lepšie životné prostredie. Do výraznejšej konfrontácie s komunistickým režimom sa ochranári dostali začiatkom 80. rokov. Komunistický režim vtedy pristúpil k likvidácii historických cintorínov v Bratislave, najmä Ondrejského a evanjelického cintorína na Kozej ulici. Bratislavskí ochranári, združení okolo pobočiek Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny č. 6 a 13, vtedy v spolupráci s protirežimovými aktivistami, ako bol Ján Budaj, mobilizovali verejnú mienku za záchranu cintorínov. Napokon sa im podarilo zastaviť likvidáciu cintorínov, čo bol veľký úspech. Ďalšími aktivitami ochranárov bolo vydávanie časopisov ako Ochranca prírody a Interné informácie a príloh k zápisniciam z členských schôdzí alebo záchrana historických dreveníc či pôvodnej prírody v povodí Dunaja, ohrozenej výstavbou vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros.
Ešte väčším počinom z prostredia ochranárov bolo vydanie prelomovej publikácie Bratislava/nahlas v októbri 1987. Publikácia mala šesť redaktorov (Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Eugen Gindl, Mikuláš Huba a Peter Tatár), dvadsaťtri autorov jednotlivých kapitol a štyridsaťdva recenzentov. Autori mapovali v tomto dokumente na 64 stranách katastrofálny stav životného prostredia, kultúrnych pamiatok, verejnej dopravy, služieb, ako aj zdravotného stavu obyvateľstva v hlavnom meste vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky. Publikácia, ktorá vyšla ako zápisnica zo spoločnej schôdze základných organizácií SZOPK č. 6 a 13, okamžite vyvolala rozruch. Právom bola vnímaná ako otvorená kritika fungovania komunistického režimu na konkrétnom príklade Bratislavy. Komunistický režim reagoval okamžite a viacerí členovia autorského kolektívu doplatili na svoju odvahu pracovnými postihmi. Do rozpracovania autorov sa pustila aj Štátna bezpečnosť, v ktorej hľadáčiku sa ocitli: Mikuláš Huba (krycie meno „EKOLÓG“), Ján Budaj (krycie meno „JOHN“) a Pavel Šremer (krycie meno „SIGNATÁR“), pričom tieto akcie realizovala súbežne.
ŠtB v priebehu roka 1988 realizovala rozsiahle preventívno-výchovné opatrenia voči Mikulášovi Hubovi. Jeho rozpracovanie sa v ďalšom období malo realizovať v zväzku preverenia signálu vrátane nainštalovania odpočúvania telefónu a previerky korešpondencie. Akciu JOHN viedla ŠtB od júla 1982. Budaj aktívne pôsobil nielen v ochranárskom hnutí, ale prispieval do samizdatov Kontakt a Fragment K. Plán práce kontrarozviedneho odboru XII. správy ZNB ukladal v priebehu februára 1989 vyhodnotiť zväzok preverenia signálu vedený na Jána Budaja a po konzultácii s odborom vyšetrovania ŠtB ho preregistrovať na osobný operatívny zväzok.
Prostredníctvom preventívno-rozkladných opatrení chcela Štátna bezpečnosť do prostredia ochranárov vniesť nedôveru a podozrievanie s cieľom oslabovania ich akcieschopnosti. Spis preverovanej osoby vedený na Mikuláša Hubu bol už v januári 1989 odstúpený na II. odbor správy ŠtB v Bratislave, rovnako ako zväzok preverenia signálu na Jána Budaja v júni 1989.
Týždeň pred 17. novembrom 1989 sa konal celoslovenský zjazd ochranárov, na ktorom bratislavskí ochranári pri voľbách presadili do predsedníctva väčšinu nekomunistov. O týždeň, 17. novembra 1989, však Nežná revolúcia, ktorú bratislavskí ochranári spoluorganizovali, priniesla zásadný obrat v celej spoločnosti.
Ochranárske hnutie sa začalo formovať v 70. rokoch, pričom jeho hlavnou agendou bola snaha o záchranu historických pamiatok a neskôr, v 80. rokoch, aj zápas za lepšie životné prostredie. Do výraznejšej konfrontácie s komunistickým režimom sa ochranári dostali začiatkom 80. rokov. Komunistický režim vtedy pristúpil k likvidácii historických cintorínov v Bratislave, najmä Ondrejského a evanjelického cintorína na Kozej ulici. Bratislavskí ochranári, združení okolo pobočiek Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny č. 6 a 13, vtedy v spolupráci s protirežimovými aktivistami, ako bol Ján Budaj, mobilizovali verejnú mienku za záchranu cintorínov. Napokon sa im podarilo zastaviť likvidáciu cintorínov, čo bol veľký úspech. Ďalšími aktivitami ochranárov bolo vydávanie časopisov ako Ochranca prírody a Interné informácie a príloh k zápisniciam z členských schôdzí alebo záchrana historických dreveníc či pôvodnej prírody v povodí Dunaja, ohrozenej výstavbou vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros.
Ešte väčším počinom z prostredia ochranárov bolo vydanie prelomovej publikácie Bratislava/nahlas v októbri 1987. Publikácia mala šesť redaktorov (Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Eugen Gindl, Mikuláš Huba a Peter Tatár), dvadsaťtri autorov jednotlivých kapitol a štyridsaťdva recenzentov. Autori mapovali v tomto dokumente na 64 stranách katastrofálny stav životného prostredia, kultúrnych pamiatok, verejnej dopravy, služieb, ako aj zdravotného stavu obyvateľstva v hlavnom meste vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky. Publikácia, ktorá vyšla ako zápisnica zo spoločnej schôdze základných organizácií SZOPK č. 6 a 13, okamžite vyvolala rozruch. Právom bola vnímaná ako otvorená kritika fungovania komunistického režimu na konkrétnom príklade Bratislavy. Komunistický režim reagoval okamžite a viacerí členovia autorského kolektívu doplatili na svoju odvahu pracovnými postihmi. Do rozpracovania autorov sa pustila aj Štátna bezpečnosť, v ktorej hľadáčiku sa ocitli: Mikuláš Huba (krycie meno „EKOLÓG“), Ján Budaj (krycie meno „JOHN“) a Pavel Šremer (krycie meno „SIGNATÁR“), pričom tieto akcie realizovala súbežne.
ŠtB v priebehu roka 1988 realizovala rozsiahle preventívno-výchovné opatrenia voči Mikulášovi Hubovi. Jeho rozpracovanie sa v ďalšom období malo realizovať v zväzku preverenia signálu vrátane nainštalovania odpočúvania telefónu a previerky korešpondencie. Akciu JOHN viedla ŠtB od júla 1982. Budaj aktívne pôsobil nielen v ochranárskom hnutí, ale prispieval do samizdatov Kontakt a Fragment K. Plán práce kontrarozviedneho odboru XII. správy ZNB ukladal v priebehu februára 1989 vyhodnotiť zväzok preverenia signálu vedený na Jána Budaja a po konzultácii s odborom vyšetrovania ŠtB ho preregistrovať na osobný operatívny zväzok.
Prostredníctvom preventívno-rozkladných opatrení chcela Štátna bezpečnosť do prostredia ochranárov vniesť nedôveru a podozrievanie s cieľom oslabovania ich akcieschopnosti. Spis preverovanej osoby vedený na Mikuláša Hubu bol už v januári 1989 odstúpený na II. odbor správy ŠtB v Bratislave, rovnako ako zväzok preverenia signálu na Jána Budaja v júni 1989.
Týždeň pred 17. novembrom 1989 sa konal celoslovenský zjazd ochranárov, na ktorom bratislavskí ochranári pri voľbách presadili do predsedníctva väčšinu nekomunistov. O týždeň, 17. novembra 1989, však Nežná revolúcia, ktorú bratislavskí ochranári spoluorganizovali, priniesla zásadný obrat v celej spoločnosti.
INDEPENDENT CONSERVATION MOVEMENT
The conservation movement began to take shape in the 1970s, focusing mainly on saving historical monuments and then in the 1980s also on environmental protection. In the early 1980s, conservationists increasingly ran up against the communists, since at that time the regime was liquidating historical burial sites in Bratislava, especially Ondrejský cemetery and the Evangelical cemetery (Kozia Street). Bratislava conservationists, associated around branches 6 and 13 of the Slovak Union of Nature and Landscape Protectors, and in cooperation with anti-regime activists such as Ján Budaj, successfully mobilised public opinion to protect the cemeteries. The conservationists also published magazines such as Protecting Nature and Internal Information and appendices to member meetings’ minutes, and saved the historic wooden houses and pristine Danube floodplain nature that were threatened by the Gabčíkovo-Nagymaros dam.
An even greater achievement of the conservationists was the groundbreaking publication Bratislava/Aloud in October 1987. The publication had six editors (Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Eugen Gindl, Mikuláš Huba and Peter Tatar), twenty-three authors, and forty-two reviewers. This 64-page document mapped the catastrophic state of the environment, cultural monuments, public transport, services, and people’s health in the capital of the then Slovak Socialist Republic. Published as minutes from a meeting of SZOPK organisations no. 6 and 13, Bratislava/Aloud immediately caused a stir – being rightly seen as an open criticism of the communist regime in Bratislava. The regime reacted immediately, and the State Security (ŠtB) started to track individuals: Mikuláš Huba (codename ECOLOGIST), Ján Budaj (codename JOHN) and Pavel Šremer (codename SIGNATORY).
ŠtB implemented extensive preventive-educational operation against Mikuláš Huba throughout 1988, with his signal verification file including phone tapping and checking correspondence. ŠtB launched the JOHN action in July 1982, as Budaj was active in the conservation movement, and contributed to the Kontakt and Fragment K samizdats. In February 1989, the counter-intelligence department of the XIIth Directorate of ZNB had to evaluate the signal verification file on Ján Budaj, which, after consultation with the ŠtB, was re-registered as a personal operational file.
State Security’s use of preventive-disruptive measures was supposed to induce mistrust and suspicion among conservationists sought to compromise their actions. Huba’s screened person file was transferred to the IInd unit of the State Security Directorate in Bratislava in January 1989, followed by Budaj's signal verification file in June 1989.
At a national conservationists convention, Bratislava members encouraged non-communists into the presidency during the elections. But only a week later on 17 November 1989, the Gentle Revolution – co-organised by Bratislava conservationists – changed society forever.
The conservation movement began to take shape in the 1970s, focusing mainly on saving historical monuments and then in the 1980s also on environmental protection. In the early 1980s, conservationists increasingly ran up against the communists, since at that time the regime was liquidating historical burial sites in Bratislava, especially Ondrejský cemetery and the Evangelical cemetery (Kozia Street). Bratislava conservationists, associated around branches 6 and 13 of the Slovak Union of Nature and Landscape Protectors, and in cooperation with anti-regime activists such as Ján Budaj, successfully mobilised public opinion to protect the cemeteries. The conservationists also published magazines such as Protecting Nature and Internal Information and appendices to member meetings’ minutes, and saved the historic wooden houses and pristine Danube floodplain nature that were threatened by the Gabčíkovo-Nagymaros dam.
An even greater achievement of the conservationists was the groundbreaking publication Bratislava/Aloud in October 1987. The publication had six editors (Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Eugen Gindl, Mikuláš Huba and Peter Tatar), twenty-three authors, and forty-two reviewers. This 64-page document mapped the catastrophic state of the environment, cultural monuments, public transport, services, and people’s health in the capital of the then Slovak Socialist Republic. Published as minutes from a meeting of SZOPK organisations no. 6 and 13, Bratislava/Aloud immediately caused a stir – being rightly seen as an open criticism of the communist regime in Bratislava. The regime reacted immediately, and the State Security (ŠtB) started to track individuals: Mikuláš Huba (codename ECOLOGIST), Ján Budaj (codename JOHN) and Pavel Šremer (codename SIGNATORY).
ŠtB implemented extensive preventive-educational operation against Mikuláš Huba throughout 1988, with his signal verification file including phone tapping and checking correspondence. ŠtB launched the JOHN action in July 1982, as Budaj was active in the conservation movement, and contributed to the Kontakt and Fragment K samizdats. In February 1989, the counter-intelligence department of the XIIth Directorate of ZNB had to evaluate the signal verification file on Ján Budaj, which, after consultation with the ŠtB, was re-registered as a personal operational file.
State Security’s use of preventive-disruptive measures was supposed to induce mistrust and suspicion among conservationists sought to compromise their actions. Huba’s screened person file was transferred to the IInd unit of the State Security Directorate in Bratislava in January 1989, followed by Budaj's signal verification file in June 1989.
At a national conservationists convention, Bratislava members encouraged non-communists into the presidency during the elections. But only a week later on 17 November 1989, the Gentle Revolution – co-organised by Bratislava conservationists – changed society forever.
