BRATISLAVSKÝ SAMIZDAT
Pojem samizdat je úzko spätý s pojmom cenzúra, čiže so štátnym dohľadom nad obsahom a rozširovaním tlačovín a iných komunikačných médií. Slovenský samizdat sa po prvýkrát intenzívnejšie prejavil bezprostredne po skončení 2. svetovej vojny, najmä v letákovej podobe. Túto formu publikovania využívali hlavne náboženskí aktivisti štátom perzekvovaných cirkví na šírenie teologickej literatúry.
Vydávanie samizdatovej literatúry patrilo k fenoménom Slovenska v 80. rokoch. Do výroby samizdatov bolo zasvätených iba niekoľko jednotlivcov, ktorí napriek nemalým rizikám dokázali vydávať stovky prohibitných publikácií a textov v tisícových nákladoch. V Bratislave dokonca vznikol v júni 1982 prvý celoslovenský periodický samizdat – Náboženstvo a súčasnosť. Redakciu tvorili František Mikloško, Ján Čarnogurský a Martin Lauko.
V 80. rokoch disent nadobudol aj podobu občianskeho samizdatu. Vychádzajú časopisy Kontakt (1980 – 1983), Fragment (1987), K (1987), Fragment K (1988 – 1989), Altamira (1982), Kvartál (1983 – 1984). Kým literárne samizdaty vydávané do prvej polovice 80. rokov mali skôr podobu literárneho undergroundu, v druhej polovici osemdesiatych rokov nadobudli občiansky a disidentský charakter.
ŠtB systematicky evidovala samizdatovú tvorbu, kontrolovala ju prostredníctvom spravodajskej techniky a agentúrnej siete. Zameriavala sa najmä na zabránenie ďalšej tvorby autorov a rozširovanie samizdatu. Činnosť pracovníkov oddelení pre boj s vnútorným nepriateľom sa zameriavala na rozpracovanie skupiny združenej okolo časopisu Fragment K, medzi ktorých patrili jeho vydavatelia a autori Milan Šimečka ml. (krycie meno „CHEMIK), Oleg Pastier (krycie meno „OPONENT“), Ľudmila Piatková (krycie meno „KOBRA“), Ivan Hoffman (krycie meno „FOLK“) a Ján Langoš (krycie meno „LUKEŠ“).
Sledovaní boli aj ďalší autori publikujúci výhradne v samizdatoch, najmä vo zväzkoch v kategórii Nepriateľská osoba: Milan Šimečka st. (krycie meno „PASKVIL“), Miroslav Kusý (krycie meno „RENEGÁT“), Ivan Kadlečík (krycie meno „SPISOVATEĽ“), Pavel Hrúz (krycie meno „MARTIN“), Hana Ponická (krycie meno „MLYN“), Vladimír Archleb (krycie meno „VLADO“) a mnohí ďalší.
Pojem samizdat je úzko spätý s pojmom cenzúra, čiže so štátnym dohľadom nad obsahom a rozširovaním tlačovín a iných komunikačných médií. Slovenský samizdat sa po prvýkrát intenzívnejšie prejavil bezprostredne po skončení 2. svetovej vojny, najmä v letákovej podobe. Túto formu publikovania využívali hlavne náboženskí aktivisti štátom perzekvovaných cirkví na šírenie teologickej literatúry.
Vydávanie samizdatovej literatúry patrilo k fenoménom Slovenska v 80. rokoch. Do výroby samizdatov bolo zasvätených iba niekoľko jednotlivcov, ktorí napriek nemalým rizikám dokázali vydávať stovky prohibitných publikácií a textov v tisícových nákladoch. V Bratislave dokonca vznikol v júni 1982 prvý celoslovenský periodický samizdat – Náboženstvo a súčasnosť. Redakciu tvorili František Mikloško, Ján Čarnogurský a Martin Lauko.
V 80. rokoch disent nadobudol aj podobu občianskeho samizdatu. Vychádzajú časopisy Kontakt (1980 – 1983), Fragment (1987), K (1987), Fragment K (1988 – 1989), Altamira (1982), Kvartál (1983 – 1984). Kým literárne samizdaty vydávané do prvej polovice 80. rokov mali skôr podobu literárneho undergroundu, v druhej polovici osemdesiatych rokov nadobudli občiansky a disidentský charakter.
ŠtB systematicky evidovala samizdatovú tvorbu, kontrolovala ju prostredníctvom spravodajskej techniky a agentúrnej siete. Zameriavala sa najmä na zabránenie ďalšej tvorby autorov a rozširovanie samizdatu. Činnosť pracovníkov oddelení pre boj s vnútorným nepriateľom sa zameriavala na rozpracovanie skupiny združenej okolo časopisu Fragment K, medzi ktorých patrili jeho vydavatelia a autori Milan Šimečka ml. (krycie meno „CHEMIK), Oleg Pastier (krycie meno „OPONENT“), Ľudmila Piatková (krycie meno „KOBRA“), Ivan Hoffman (krycie meno „FOLK“) a Ján Langoš (krycie meno „LUKEŠ“).
Sledovaní boli aj ďalší autori publikujúci výhradne v samizdatoch, najmä vo zväzkoch v kategórii Nepriateľská osoba: Milan Šimečka st. (krycie meno „PASKVIL“), Miroslav Kusý (krycie meno „RENEGÁT“), Ivan Kadlečík (krycie meno „SPISOVATEĽ“), Pavel Hrúz (krycie meno „MARTIN“), Hana Ponická (krycie meno „MLYN“), Vladimír Archleb (krycie meno „VLADO“) a mnohí ďalší.
Bratislava Samizdat
Samizdat are inherently associated with censorship, i.e. state control over the content/dissemination of printed materials and other media. Slovak samizdat largely started after World War II as leaflets distributed by church activists in response to state persecution and the restriction on theological literature.
Samizdat came to be a characteristic feature of Slovakia in the 1980s. This form of publishing helped believers get round the communist regime's anti-religious measures, which had aimed to atheize the traditionally religious Slovak society. Despite the considerable risks, the few individuals who knew how to produce samizdat published hundreds of prohibited publications and texts in thousands of print runs. In June 1982, the first all-Slovak periodical samizdat - Religion and the Present - was established in Bratislava, with an editorial team comprising František Mikloško, Ján Čarnogurský and Martin Lauko.
In the 1980s, dissent took the form of civil samizdat with the magazines Kontakt (1980–1983), Fragment (1987), K (1987), Fragment K (1988–1989), Altamira (1982), and Kvartál (1983–1984). While samizdat up to the mid-1980s gave voice to the literary underground, in the second half of the 1980s such publications took on a civil and dissident role.
ŠtB systematically recorded samizdat, and kept tabs on such production through technology intel and its informer network with the aim to impede further authorship and prevent dissemination. The Department for the Fight Against the Internal Enemy focused on the Fragment K circle, including the publishers and authors Milan Šimečka Jr. (codename CHEMIST), Oleg Pastier (codename OPPONENT), Ľudmila Piatková (codename COBRA), Ivan Hoffman (codename FOLK) and Ján Langoš (codename LUKEŠ).
Other samizdat authors were also monitored, mostly in the Enemy Person category: Milan Šimečka Sr. (codename PASQUIL), Miroslav Kusý (codename RENEGADE), Ivan Kadlečík (codename WRITER), Pavel Hrúz (codename MARTIN), Hana Ponická (codename MILL), Vladimír Archleb (codename VLADO), etc.
Samizdat are inherently associated with censorship, i.e. state control over the content/dissemination of printed materials and other media. Slovak samizdat largely started after World War II as leaflets distributed by church activists in response to state persecution and the restriction on theological literature.
Samizdat came to be a characteristic feature of Slovakia in the 1980s. This form of publishing helped believers get round the communist regime's anti-religious measures, which had aimed to atheize the traditionally religious Slovak society. Despite the considerable risks, the few individuals who knew how to produce samizdat published hundreds of prohibited publications and texts in thousands of print runs. In June 1982, the first all-Slovak periodical samizdat - Religion and the Present - was established in Bratislava, with an editorial team comprising František Mikloško, Ján Čarnogurský and Martin Lauko.
In the 1980s, dissent took the form of civil samizdat with the magazines Kontakt (1980–1983), Fragment (1987), K (1987), Fragment K (1988–1989), Altamira (1982), and Kvartál (1983–1984). While samizdat up to the mid-1980s gave voice to the literary underground, in the second half of the 1980s such publications took on a civil and dissident role.
ŠtB systematically recorded samizdat, and kept tabs on such production through technology intel and its informer network with the aim to impede further authorship and prevent dissemination. The Department for the Fight Against the Internal Enemy focused on the Fragment K circle, including the publishers and authors Milan Šimečka Jr. (codename CHEMIST), Oleg Pastier (codename OPPONENT), Ľudmila Piatková (codename COBRA), Ivan Hoffman (codename FOLK) and Ján Langoš (codename LUKEŠ).
Other samizdat authors were also monitored, mostly in the Enemy Person category: Milan Šimečka Sr. (codename PASQUIL), Miroslav Kusý (codename RENEGADE), Ivan Kadlečík (codename WRITER), Pavel Hrúz (codename MARTIN), Hana Ponická (codename MILL), Vladimír Archleb (codename VLADO), etc.
