FRANTIŠEK MIKLOŠKO – SVIEČKOVÁ MANIFESTÁCIA
Sviečková manifestácia bola jedným z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu. Už v januári 1988 československá rozviedka zachytila listy podpredsedu Svetového kongresu Slovákov Mariána Šťastného o organizovaní manifestácií v zahraničí.
10. marca 1988 poslal František Mikloško oznámenie o verejnom zhromaždení Obvodnému národnému výboru v Bratislave. Už vtedy bolo jasné, že 25. marca 1988 sa v Bratislave bude konať verejné zhromaždenie občanov, aj keď 17. marca poslal ObNV list Františkovi Mikloškovi o zákaze manifestácie. Komunistický režim následne zmobilizoval všetky svoje sily, aby konaniu manifestácie zabránil alebo aspoň minimalizoval počet jej účastníkov. Zmobilizoval stranícky aparát aj propagandistickú mašinériu, študentom sa vyhrážal za účasť vyhodením zo škôl, zorganizoval „odpútavacie“ podujatia, ktorých tragikomickým symbolom sa stalo mimoriadne zaradenie filmu o Angelike do programu televízie, vyčlenil polievacie autá a na potlačenie manifestácie pripravil oddiely Verejnej aj Štátnej bezpečnosti. Generál A. Lorenc vydal pokyn zabrániť účasti známych aktivistov tajnej cirkvi a Charty 77 na manifestácii.
25. marca sa na Hviezdoslavovom námestí zhromaždilo niekoľko tisíc ľudí. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy. Prítomní občania vyjadrili svoju podporu požiadavkám manifestácie horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia použila proti manifestujúcim nájazdy áut, obušky a vodné delá, pričom desiatky ľudí zatkli a dlhé hodiny vypočúvali.
Hlavných organizátorov manifestácie – Františka Mikloška, Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších, zadržiavali. Biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma. Správu o udalosti a brutálnom zákroku bezpečnostných zložiek voči pokojne manifestujúcim občanom vysielali zahraničné rozhlasové stanice ako Hlas Ameriky, BBC, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas, a vyvolali na Západe veľký ohlas.
Štátna bezpečnosť činnosť organizátorov podrobne monitorovala, viedla na nich zväzky s krycími menami: František Mikloško (krycie meno „MIKI“), Ján Čarnogurský (krycie meno „ADVOKÁT“), Vladimír Jukl (krycie meno „VLADO“). Počas manifestácie získavala ŠtB informácie najmä o ich kontaktoch so zahraničnými novinármi a diplomatmi.
Autor fotografie Peter Tatár (zväzok s krycím menom „OBSKURANT“). Petrov otec mal vtedy ambulanciu na Hviezdoslavovom námestí, práve tam, kde sa Sviečková manifestácia konala. Peter sa na akciu vybral, aby tam fotografoval. Prekvapilo ho však, keď večer na chodbe stretol jednu zo sestričiek, ktorá tam musela prísť, aby do ambulancií pustila príslušníkov Štátnej bezpečnosti s fotoaparátmi a kamerami. Petra ukryla v prázdnej ordinácii, no ten ani nerozsvietil svetlo, aby na seba pri fotografovaní neupozornil.
Sviečková manifestácia bola jedným z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu. Už v januári 1988 československá rozviedka zachytila listy podpredsedu Svetového kongresu Slovákov Mariána Šťastného o organizovaní manifestácií v zahraničí.
10. marca 1988 poslal František Mikloško oznámenie o verejnom zhromaždení Obvodnému národnému výboru v Bratislave. Už vtedy bolo jasné, že 25. marca 1988 sa v Bratislave bude konať verejné zhromaždenie občanov, aj keď 17. marca poslal ObNV list Františkovi Mikloškovi o zákaze manifestácie. Komunistický režim následne zmobilizoval všetky svoje sily, aby konaniu manifestácie zabránil alebo aspoň minimalizoval počet jej účastníkov. Zmobilizoval stranícky aparát aj propagandistickú mašinériu, študentom sa vyhrážal za účasť vyhodením zo škôl, zorganizoval „odpútavacie“ podujatia, ktorých tragikomickým symbolom sa stalo mimoriadne zaradenie filmu o Angelike do programu televízie, vyčlenil polievacie autá a na potlačenie manifestácie pripravil oddiely Verejnej aj Štátnej bezpečnosti. Generál A. Lorenc vydal pokyn zabrániť účasti známych aktivistov tajnej cirkvi a Charty 77 na manifestácii.
25. marca sa na Hviezdoslavovom námestí zhromaždilo niekoľko tisíc ľudí. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy. Prítomní občania vyjadrili svoju podporu požiadavkám manifestácie horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia použila proti manifestujúcim nájazdy áut, obušky a vodné delá, pričom desiatky ľudí zatkli a dlhé hodiny vypočúvali.
Hlavných organizátorov manifestácie – Františka Mikloška, Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších, zadržiavali. Biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma. Správu o udalosti a brutálnom zákroku bezpečnostných zložiek voči pokojne manifestujúcim občanom vysielali zahraničné rozhlasové stanice ako Hlas Ameriky, BBC, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas, a vyvolali na Západe veľký ohlas.
Štátna bezpečnosť činnosť organizátorov podrobne monitorovala, viedla na nich zväzky s krycími menami: František Mikloško (krycie meno „MIKI“), Ján Čarnogurský (krycie meno „ADVOKÁT“), Vladimír Jukl (krycie meno „VLADO“). Počas manifestácie získavala ŠtB informácie najmä o ich kontaktoch so zahraničnými novinármi a diplomatmi.
Autor fotografie Peter Tatár (zväzok s krycím menom „OBSKURANT“). Petrov otec mal vtedy ambulanciu na Hviezdoslavovom námestí, práve tam, kde sa Sviečková manifestácia konala. Peter sa na akciu vybral, aby tam fotografoval. Prekvapilo ho však, keď večer na chodbe stretol jednu zo sestričiek, ktorá tam musela prísť, aby do ambulancií pustila príslušníkov Štátnej bezpečnosti s fotoaparátmi a kamerami. Petra ukryla v prázdnej ordinácii, no ten ani nerozsvietil svetlo, aby na seba pri fotografovaní neupozornil.
FRANTIŠEK MIKLOŠKO – CANDLE DEMONSTRATION
The Candle Demonstration was one of the foremost public acts of resistance against the communist regime. In January 1988, Czechoslovak intelligence had already intercepted letters from Marián Šťastný – the vice-president of the Slovak World Congress – about organising demonstrations abroad.
On 10 March 1988, František Mikloško notified the District National Committee (ObNV) in Bratislava about a public gathering scheduled for 25 March, and on 17 March the ObNV responded by banning any such demonstration. The communist regime subsequently mobilised all its forces to prevent a protest, or at least to minimise participation: the party apparatus and propaganda machine were activated, students were threatened with expulsion for attending, ‘distraction’ events were organised (including the rather tragic-comic TV screening of the popular film Angélique), water cannons were filled, Public and State Security units were put on standby, and General Lorenc issued an instruction to prevent the attendance of well-known secret church and Charter 77 activists.
On 25 March, thousands gathered at Hviezdoslav Square (Bratislava). Rather than speeches, citizens instead expressed their support for the demonstration’s demands by lighting candles and praying. State police deployed cars, batons and water cannons against them - arresting dozens and interrogating them for hours.
The demonstration’s main organisers – František Miklošek, Ján Čarnogurský, Vladimír Jukl and others – were detained. Bishop Ján Korec and Silvestre Krčméry were placed under house arrest during the day. News about the event and the security forces’ violent response was broadcast by international radio stations (e.g. Voice of America, BBC, Free Europe and Vatican Radio), leading to outrage in the West.
State Security closely monitored the organisers’ activities, maintaining codenamed files: František Mikloško (codename MIKI), Ján Čarnogurský (codename ADVOCATE), Vladimír Jukl (codename VLADO). During the demonstration, the ŠtB obtained information about their contacts with foreign journalists and diplomats.
Photo: Peter Tatár (codenamed files REACTIONARY). Tatár’s father had a medical clinic at Hviezdoslav Square. Peter joined him there to document the Candle Demonstration. But he was shocked to hear State Security officers with cameras entering the clinic. He hid in an unlit office and discreetly photographed the events unfolding outside.
The Candle Demonstration was one of the foremost public acts of resistance against the communist regime. In January 1988, Czechoslovak intelligence had already intercepted letters from Marián Šťastný – the vice-president of the Slovak World Congress – about organising demonstrations abroad.
On 10 March 1988, František Mikloško notified the District National Committee (ObNV) in Bratislava about a public gathering scheduled for 25 March, and on 17 March the ObNV responded by banning any such demonstration. The communist regime subsequently mobilised all its forces to prevent a protest, or at least to minimise participation: the party apparatus and propaganda machine were activated, students were threatened with expulsion for attending, ‘distraction’ events were organised (including the rather tragic-comic TV screening of the popular film Angélique), water cannons were filled, Public and State Security units were put on standby, and General Lorenc issued an instruction to prevent the attendance of well-known secret church and Charter 77 activists.
On 25 March, thousands gathered at Hviezdoslav Square (Bratislava). Rather than speeches, citizens instead expressed their support for the demonstration’s demands by lighting candles and praying. State police deployed cars, batons and water cannons against them - arresting dozens and interrogating them for hours.
The demonstration’s main organisers – František Miklošek, Ján Čarnogurský, Vladimír Jukl and others – were detained. Bishop Ján Korec and Silvestre Krčméry were placed under house arrest during the day. News about the event and the security forces’ violent response was broadcast by international radio stations (e.g. Voice of America, BBC, Free Europe and Vatican Radio), leading to outrage in the West.
State Security closely monitored the organisers’ activities, maintaining codenamed files: František Mikloško (codename MIKI), Ján Čarnogurský (codename ADVOCATE), Vladimír Jukl (codename VLADO). During the demonstration, the ŠtB obtained information about their contacts with foreign journalists and diplomats.
Photo: Peter Tatár (codenamed files REACTIONARY). Tatár’s father had a medical clinic at Hviezdoslav Square. Peter joined him there to document the Candle Demonstration. But he was shocked to hear State Security officers with cameras entering the clinic. He hid in an unlit office and discreetly photographed the events unfolding outside.
