SVIEČKOVÁ MANIFESTÁCIA – 25. marec 1988
Sviečková manifestácia bola jedným z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prostredia tajnej cirkvi. Medzi požiadavkami manifestácie boli vymenovanie katolíckych biskupov do neobsadených slovenských diecéz, úplná náboženská sloboda a dodržiavanie ľudských práv. Týmito požiadavkami získala manifestácia širší občiansky rozmer.
Už v januári 1988 československá rozviedka zachytila listy podpredsedu Svetového kongresu Slovákov Mariána Šťastného o organizovaní manifestácií v zahraničí.10. marca 1988 poslal František Mikloško oznámenie o verejnom zhromaždení Obvodnému národnému výboru v Bratislave. Už vtedy bolo jasné, že 25. marca 1988 sa v Bratislave bude konať verejné zhromaždenie občanov, aj keď 17. marca poslal ObNV list Františkovi Mikloškovi o zákaze manifestácie.
Komunistický režim následne zmobilizoval všetky svoje sily, aby konaniu manifestácie zabránil alebo aspoň minimalizoval počet jej účastníkov. Zmobilizoval stranícky aparát aj propagandistickú mašinériu, študentom sa vyhrážal za účasť vyhodením zo škôl, zorganizoval „odpútavacie“ podujatia, ktorých tragikomickým symbolom sa stalo mimoriadne zaradenie filmu o Angelike do programu televízie, vyčlenil polievacie autá a na potlačenie manifestácie pripravil oddiely Verejnej aj Štátnej bezpečnosti. Generál A. Lorenc vydal pokyn zabrániť účasti známych aktivistov tajnej cirkvi a Charty 77 na manifestácii.
25. marca sa na Hviezdoslavovom námestí zhromaždilo niekoľko tisíc ľudí. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy. Prítomní občania vyjadrili svoju podporu požiadavkám manifestácie horiacimi sviečkami a modlitbami.
Štátna polícia použila proti manifestujúcim nájazdy áut, obušky a vodné delá, pričom desiatky ľudí zatkli a dlhé hodiny vypočúvali.
Hlavných organizátorov manifestácie, Františka Mikloška, Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších, zadržiavali. Biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma.
Správu o udalosti a brutálnom zákroku bezpečnostných zložiek voči pokojne manifestujúcim občanom vysielali zahraničné rozhlasové stanice ako Hlas Ameriky, BBC, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas, a vyvolali na Západe veľký ohlas.
Štátna bezpečnosť činnosť organizátorov podrobne monitorovala, viedla na nich zväzky s krycími menami: František Mikloško – MIKI, Ján Čarnogurský – ADVOKÁT, Vladimír Jukl – VLADO. Počas manifestácie získavala ŠtB informácie najmä o ich kontaktoch so zahraničnými novinármi a diplomatmi, nakoľko priamo na manifestácii sa zúčastnil štáb rakúskej televízie ORF a zaujímali sa o ňu aj korešpondenti BBC a ďalších zahraničných tlačových agentúr.
Autor fotografií: Peter Tatár.
Petrov otec mal vtedy ambulanciu na Hviezdoslavovom námestí, práve tam, kde sa Sviečková manifestácia konala. Peter sa na akciu vybral, aby tam fotografoval. Prekvapilo ho však, keď večer na chodbe stretol jednu zo sestričiek, ktorá tam musela prísť, aby do ambulancií pustila príslušníkov Štátnej bezpečnosti s fotoaparátmi a kamerami. Petra ukryla v prázdnej ordinácii, no ten ani nerozsvietil svetlo, aby na seba pri fotografovaní neupozornil.
Sviečková manifestácia bola jedným z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prostredia tajnej cirkvi. Medzi požiadavkami manifestácie boli vymenovanie katolíckych biskupov do neobsadených slovenských diecéz, úplná náboženská sloboda a dodržiavanie ľudských práv. Týmito požiadavkami získala manifestácia širší občiansky rozmer.
Už v januári 1988 československá rozviedka zachytila listy podpredsedu Svetového kongresu Slovákov Mariána Šťastného o organizovaní manifestácií v zahraničí.10. marca 1988 poslal František Mikloško oznámenie o verejnom zhromaždení Obvodnému národnému výboru v Bratislave. Už vtedy bolo jasné, že 25. marca 1988 sa v Bratislave bude konať verejné zhromaždenie občanov, aj keď 17. marca poslal ObNV list Františkovi Mikloškovi o zákaze manifestácie.
Komunistický režim následne zmobilizoval všetky svoje sily, aby konaniu manifestácie zabránil alebo aspoň minimalizoval počet jej účastníkov. Zmobilizoval stranícky aparát aj propagandistickú mašinériu, študentom sa vyhrážal za účasť vyhodením zo škôl, zorganizoval „odpútavacie“ podujatia, ktorých tragikomickým symbolom sa stalo mimoriadne zaradenie filmu o Angelike do programu televízie, vyčlenil polievacie autá a na potlačenie manifestácie pripravil oddiely Verejnej aj Štátnej bezpečnosti. Generál A. Lorenc vydal pokyn zabrániť účasti známych aktivistov tajnej cirkvi a Charty 77 na manifestácii.
25. marca sa na Hviezdoslavovom námestí zhromaždilo niekoľko tisíc ľudí. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy. Prítomní občania vyjadrili svoju podporu požiadavkám manifestácie horiacimi sviečkami a modlitbami.
Štátna polícia použila proti manifestujúcim nájazdy áut, obušky a vodné delá, pričom desiatky ľudí zatkli a dlhé hodiny vypočúvali.
Hlavných organizátorov manifestácie, Františka Mikloška, Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších, zadržiavali. Biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma.
Správu o udalosti a brutálnom zákroku bezpečnostných zložiek voči pokojne manifestujúcim občanom vysielali zahraničné rozhlasové stanice ako Hlas Ameriky, BBC, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas, a vyvolali na Západe veľký ohlas.
Štátna bezpečnosť činnosť organizátorov podrobne monitorovala, viedla na nich zväzky s krycími menami: František Mikloško – MIKI, Ján Čarnogurský – ADVOKÁT, Vladimír Jukl – VLADO. Počas manifestácie získavala ŠtB informácie najmä o ich kontaktoch so zahraničnými novinármi a diplomatmi, nakoľko priamo na manifestácii sa zúčastnil štáb rakúskej televízie ORF a zaujímali sa o ňu aj korešpondenti BBC a ďalších zahraničných tlačových agentúr.
Autor fotografií: Peter Tatár.
Petrov otec mal vtedy ambulanciu na Hviezdoslavovom námestí, práve tam, kde sa Sviečková manifestácia konala. Peter sa na akciu vybral, aby tam fotografoval. Prekvapilo ho však, keď večer na chodbe stretol jednu zo sestričiek, ktorá tam musela prísť, aby do ambulancií pustila príslušníkov Štátnej bezpečnosti s fotoaparátmi a kamerami. Petra ukryla v prázdnej ordinácii, no ten ani nerozsvietil svetlo, aby na seba pri fotografovaní neupozornil.
CANDLE DEMONSTRATION – 25 March 1988
The candle demonstration was one of the foremost public shows of resistance to the communist regime. The demonstration for religious freedom and human rights was organized by the secret church, with demands including the appointment of Catholic bishops to vacant Slovak dioceses, complete religious freedom, and respect for human rights - which gave the demonstration a broader civic dimension.
In January 1988, Czechoslovak intelligence had already intercepted letters from Marián Šťastný - the World Congress of Slovaks’ vice-president - about organizing demonstrations abroad. On 10 March 1988, František Mikloško notified the Regional National Committee (ObNV) in Bratislava about a public gathering scheduled for 25 March, and on 17 March the ObNV had responded by banning any such demonstration. The communist regime subsequently mobilized all its forces to prevent a protest, or at least minimize participation: the party apparatus and propaganda machine were activated, students were threatened with expulsion for attending, "distraction" events were organized (including the rather tragic-comic TV screening of the popular film Angelika), water cannons were filled, Public and State Security units were put on standby, and General Lorenc issued an instruction to prevent the attendance of well-known secret church and Charter 77 activists.
On 25 March, thousands gathered at Hviezdoslav Square (Bratislava). Rather than speeches, citizens instead expressed their support for the demonstration’s demands by lighting candles and praying. State police deployed cars, batons and water cannons against them - arresting dozens and interrogating for hours.
The demonstration’s main organizers - František Miklošek, Ján Čarnogurský, Vladimír Jukl and others - were detained. Bishop Ján Korec and Silvestre Krčméry were placed under house arrest during the day.
News about the event and the security forces’ violent response was broadcast by international radio stations (e.g. Voice of America, BBC, Free Europe and Vatican Radio), leading to outrage in the West.
State Security closely monitored the organizers’ activities, maintaining codenamed files: František Mikloško (MIKI), Ján Čarnogurský (ADVOKÁT), Vladimír Jukl (VLADO). During the demonstration, the ŠtB obtained information about their contacts with foreign journalists (Austrian ORF, BBC, and other international press agencies) and diplomats.
Photo: Peter Tatár.
Tatár’s father had a medical clinic on Hviezdoslav Square. Peter joined him there to document the Candle Demonstration. But he was shocked to hear State Security officers with cameras entering the clinic. He hid in an unlit office and discreetly took photos of events unfolding outside.
The candle demonstration was one of the foremost public shows of resistance to the communist regime. The demonstration for religious freedom and human rights was organized by the secret church, with demands including the appointment of Catholic bishops to vacant Slovak dioceses, complete religious freedom, and respect for human rights - which gave the demonstration a broader civic dimension.
In January 1988, Czechoslovak intelligence had already intercepted letters from Marián Šťastný - the World Congress of Slovaks’ vice-president - about organizing demonstrations abroad. On 10 March 1988, František Mikloško notified the Regional National Committee (ObNV) in Bratislava about a public gathering scheduled for 25 March, and on 17 March the ObNV had responded by banning any such demonstration. The communist regime subsequently mobilized all its forces to prevent a protest, or at least minimize participation: the party apparatus and propaganda machine were activated, students were threatened with expulsion for attending, "distraction" events were organized (including the rather tragic-comic TV screening of the popular film Angelika), water cannons were filled, Public and State Security units were put on standby, and General Lorenc issued an instruction to prevent the attendance of well-known secret church and Charter 77 activists.
On 25 March, thousands gathered at Hviezdoslav Square (Bratislava). Rather than speeches, citizens instead expressed their support for the demonstration’s demands by lighting candles and praying. State police deployed cars, batons and water cannons against them - arresting dozens and interrogating for hours.
The demonstration’s main organizers - František Miklošek, Ján Čarnogurský, Vladimír Jukl and others - were detained. Bishop Ján Korec and Silvestre Krčméry were placed under house arrest during the day.
News about the event and the security forces’ violent response was broadcast by international radio stations (e.g. Voice of America, BBC, Free Europe and Vatican Radio), leading to outrage in the West.
State Security closely monitored the organizers’ activities, maintaining codenamed files: František Mikloško (MIKI), Ján Čarnogurský (ADVOKÁT), Vladimír Jukl (VLADO). During the demonstration, the ŠtB obtained information about their contacts with foreign journalists (Austrian ORF, BBC, and other international press agencies) and diplomats.
Photo: Peter Tatár.
Tatár’s father had a medical clinic on Hviezdoslav Square. Peter joined him there to document the Candle Demonstration. But he was shocked to hear State Security officers with cameras entering the clinic. He hid in an unlit office and discreetly took photos of events unfolding outside.