TOMÁŠ PETŘIVÝ (1955 – 1986)
Protirežimový aktivista, signatár Charty 77.
Podstatnú časť svojho života prežil v prostredí bratislavského občianskeho disentu a zapísal sa doň nezmazateľnou stopou. Bol nezávislým umelcom, ktorý pomáhal prepojiť bratislavskú nezávislú scénu s českou aj poľskou. Za svoje aktivity proti režimu bol vylúčený zo štúdia na pražskej filmovej a televíznej fakulte, a usadil sa v Bratislave. Tu sa podieľal na výrobe samizdatov a na ďalších aktivitách nezávislej scény.
Detaily jeho tragického úmrtia v máji 1986 sú dodnes zahalené tajomstvom, pričom niektoré teórie hovoria o možnom podiele Štátnej bezpečnosti, pod ktorej neustálym tlakom Petřivý (nielen) na sklonku života žil.
Osobný operatívny zväzok s krycím menom „ZLATAN“, ktorý na Tomáša Petřivého v rokoch 1978 – 1984 postupne viedli tri operatívne zložky Štátnej bezpečnosti, skartovali v Bratislave 5. decembra 1989. Hlavná časť zväzku mala v novembri 1984 pri uložení do archívu 283 strán.
Signálny zväzok s krycím menom „SIBÍR“, ktorý XII. správa ZNB viedla v rokoch 1985 a 1986 spolu so spisom nepriateľskej osoby II. kategórie, Ústav pamäti národa pri delimitácii spisov neprevzal, aj keď v registračnom protokole pritom nie je záznam o zničení zväzku.
Krátka prehľadová správa o protirežimových aktivitách a priebehu rozpracovania Tomáša Petřivého z augusta 1985 sa nachádza v Archíve bezpečnostných zložiek v Prahe. Správa vznikla po zatknutí Tomáša Petřivého v bratislavskom dome Miroslava Kusého počas návštevy Václava Havla.
K okolnostiam záhadnej smrti T. Petřivého sa v archívoch nezachovali skoro žiadne dokumenty.
V Archíve Ministerstva vnútra SR v Levoči sa nachádzajú len stručné záznamy z operačného denníka VB z mája 1986. Vyšetrovací spis dokumentujúci tragickú smrť Tomáša Petřivého bol po dvadsiatich rokoch zničený.
Protirežimový aktivista, signatár Charty 77.
Podstatnú časť svojho života prežil v prostredí bratislavského občianskeho disentu a zapísal sa doň nezmazateľnou stopou. Bol nezávislým umelcom, ktorý pomáhal prepojiť bratislavskú nezávislú scénu s českou aj poľskou. Za svoje aktivity proti režimu bol vylúčený zo štúdia na pražskej filmovej a televíznej fakulte, a usadil sa v Bratislave. Tu sa podieľal na výrobe samizdatov a na ďalších aktivitách nezávislej scény.
Detaily jeho tragického úmrtia v máji 1986 sú dodnes zahalené tajomstvom, pričom niektoré teórie hovoria o možnom podiele Štátnej bezpečnosti, pod ktorej neustálym tlakom Petřivý (nielen) na sklonku života žil.
Osobný operatívny zväzok s krycím menom „ZLATAN“, ktorý na Tomáša Petřivého v rokoch 1978 – 1984 postupne viedli tri operatívne zložky Štátnej bezpečnosti, skartovali v Bratislave 5. decembra 1989. Hlavná časť zväzku mala v novembri 1984 pri uložení do archívu 283 strán.
Signálny zväzok s krycím menom „SIBÍR“, ktorý XII. správa ZNB viedla v rokoch 1985 a 1986 spolu so spisom nepriateľskej osoby II. kategórie, Ústav pamäti národa pri delimitácii spisov neprevzal, aj keď v registračnom protokole pritom nie je záznam o zničení zväzku.
Krátka prehľadová správa o protirežimových aktivitách a priebehu rozpracovania Tomáša Petřivého z augusta 1985 sa nachádza v Archíve bezpečnostných zložiek v Prahe. Správa vznikla po zatknutí Tomáša Petřivého v bratislavskom dome Miroslava Kusého počas návštevy Václava Havla.
K okolnostiam záhadnej smrti T. Petřivého sa v archívoch nezachovali skoro žiadne dokumenty.
V Archíve Ministerstva vnútra SR v Levoči sa nachádzajú len stručné záznamy z operačného denníka VB z mája 1986. Vyšetrovací spis dokumentujúci tragickú smrť Tomáša Petřivého bol po dvadsiatich rokoch zničený.
Tomáš Petřivý (1955–1986)
This anti-regime activist and Charter 77 signatory mainly lived amidst the civil dissent environment in Bratislava, where he left a lasting impression. As an independent artist, he helped connect the Bratislava independent scene with those in Czech and Poland. His anti-regime activities led to his academic expulsion from the Prague film and television faculty. He then relocated to Bratislava where he was involved in samizdat and other independent scene activities.
His tragic death in May 1986 remains shrouded in mystery. Some theories suggests that State Security played a role since Petřivý – among many others – lived under constant ŠtB scrutiny until he died.
Tomáš Petřivý’s personal operative file (codename ZLATAN) was maintained between 1978 and 1984 by three State Security operative units. When archived in November 1984, the main volume comprised 283 pages. It was shredded in Bratislava on 5 December 1989.
Signal file (codename SIBERIA) was maintained - along with a hostile person (category II) file - by the XIIth Directorate of the ZNB (National Security Corps) in 1985 and 1986. Yet despite the files not being recorded in the registration protocol as destroyed, the Nation’s Memory Institute did not take over these files.
The Security Services Archive in Prague has a brief August 1985 report on Tomáš Petřivý’s anti-regime activities and development, which was compiled following his arrest at Miroslav Kusý’s Bratislava home during Václav Havel’s visit.
Almost no archive documents remain relating to Petřivý’s unexplained death. The Archives of the Ministry of the Interior of the Slovak Republic (Levoča) include only summary records from the State Security operational diary of May 1986. The investigative file documenting Tomáš Petřivý’s tragic death was destroyed after twenty years.
This anti-regime activist and Charter 77 signatory mainly lived amidst the civil dissent environment in Bratislava, where he left a lasting impression. As an independent artist, he helped connect the Bratislava independent scene with those in Czech and Poland. His anti-regime activities led to his academic expulsion from the Prague film and television faculty. He then relocated to Bratislava where he was involved in samizdat and other independent scene activities.
His tragic death in May 1986 remains shrouded in mystery. Some theories suggests that State Security played a role since Petřivý – among many others – lived under constant ŠtB scrutiny until he died.
Tomáš Petřivý’s personal operative file (codename ZLATAN) was maintained between 1978 and 1984 by three State Security operative units. When archived in November 1984, the main volume comprised 283 pages. It was shredded in Bratislava on 5 December 1989.
Signal file (codename SIBERIA) was maintained - along with a hostile person (category II) file - by the XIIth Directorate of the ZNB (National Security Corps) in 1985 and 1986. Yet despite the files not being recorded in the registration protocol as destroyed, the Nation’s Memory Institute did not take over these files.
The Security Services Archive in Prague has a brief August 1985 report on Tomáš Petřivý’s anti-regime activities and development, which was compiled following his arrest at Miroslav Kusý’s Bratislava home during Václav Havel’s visit.
Almost no archive documents remain relating to Petřivý’s unexplained death. The Archives of the Ministry of the Interior of the Slovak Republic (Levoča) include only summary records from the State Security operational diary of May 1986. The investigative file documenting Tomáš Petřivý’s tragic death was destroyed after twenty years.