NEOFICIÁLNA VÝTVARNÁ SCÉNA
V 70. rokoch sa výtvarná scéna na Slovensku rozdvojila na oficiálnu a neoficiálnu. Aj výtvarníci neoficiálnej scény, akými boli Jozef Jankovič, Juraj Meliš, Alex Mlynárčik, Rudolf Sikora, Juraj Bartusz a iní, realizovali menšie diela v architektúre, prípadne sa venovali ilustrácii kníh.
Nemohli však svoje diela vystavovať oficiálne, pretože ich umenie nezodpovedalo duchu dobového socializmu. Navyše neboli členmi oficiálnych stavovských organizácií, ktoré kontrolovala komunistická strana. Výstavy nezávislého umenia sa konali často v ateliéroch a bytoch umelcov alebo vo voľnej prírode, napríklad v priestoroch, kde bolo kedysi populárne a v tom čase opustené kúpalisko Lido. Takýto spôsob prezentácie prijali za prirodzený a slobodný napríklad maliari Milan Bočkay, Otis Laubert, Igor Kalný, Jaroslav Štuller, Klára Bočkayová, Lubo Rajt, Rudolf Sikora, Daniel Fischer, František Guldan a mnohí ďalší. Títo výtvarníci často spolupracovali aj s vydavateľmi občianskeho samizdatu a ilustrovali niektoré čísla časopisov Fragment, Kvartál alebo niektoré samizdatové knižné tituly. Vydávali tiež nezávislý výtvarný samizdat.
Najaktívnejšie sa presadzovala nonkonformná skupina výtvarníkov, ktorá realizovala v Bratislave a jej okolí niekoľko významných výstav ako prejav svojej nezávislosti a nezaradenosti do oficiálneho prúdu s komunistickou mocou kolaborujúcich umelcov. Ich nezávislé aktivity neunikli ani Štátnej bezpečnosti. Tá viacerých umelcov a ich aktivity sledovala, pričom najviac sa zameriavala na ich prepojenia s občianskym disentom či českým opozičným prostredím. K jednotlivým akciám sa zachovalo viacero materiálov. Z archívu ŠtB pochádza aj dôvodová správa, č. zväzku 25486 POVAŽAN, zo dňa 5. novembra 1982, ktorý bol vedený na Roberta Cypricha. Zo správy sa dozvedáme, že: „v Bratislave sa vytvorila závadná spolitizovaná skupina mladých výtvarníkov tzv. ,EXTREMISTI‘ (Havrilla, Budaj, Ďurček, Cyprich), ktorí udržiavali kontakty s mladými pražskými výtvarníkmi a amatérmi (Büchler, Kozelka a ďalší.) Táto skupina vo svojej výtvarnej tvorbe negovala oficiálnu tvorbu a na nelegálnych výstavách presadzovala vlastnú nesocialistickú umeleckú tvorbu vo forme happeningy, minimalistické práce, performance a pod.“
V 70. rokoch sa výtvarná scéna na Slovensku rozdvojila na oficiálnu a neoficiálnu. Aj výtvarníci neoficiálnej scény, akými boli Jozef Jankovič, Juraj Meliš, Alex Mlynárčik, Rudolf Sikora, Juraj Bartusz a iní, realizovali menšie diela v architektúre, prípadne sa venovali ilustrácii kníh.
Nemohli však svoje diela vystavovať oficiálne, pretože ich umenie nezodpovedalo duchu dobového socializmu. Navyše neboli členmi oficiálnych stavovských organizácií, ktoré kontrolovala komunistická strana. Výstavy nezávislého umenia sa konali často v ateliéroch a bytoch umelcov alebo vo voľnej prírode, napríklad v priestoroch, kde bolo kedysi populárne a v tom čase opustené kúpalisko Lido. Takýto spôsob prezentácie prijali za prirodzený a slobodný napríklad maliari Milan Bočkay, Otis Laubert, Igor Kalný, Jaroslav Štuller, Klára Bočkayová, Lubo Rajt, Rudolf Sikora, Daniel Fischer, František Guldan a mnohí ďalší. Títo výtvarníci často spolupracovali aj s vydavateľmi občianskeho samizdatu a ilustrovali niektoré čísla časopisov Fragment, Kvartál alebo niektoré samizdatové knižné tituly. Vydávali tiež nezávislý výtvarný samizdat.
Najaktívnejšie sa presadzovala nonkonformná skupina výtvarníkov, ktorá realizovala v Bratislave a jej okolí niekoľko významných výstav ako prejav svojej nezávislosti a nezaradenosti do oficiálneho prúdu s komunistickou mocou kolaborujúcich umelcov. Ich nezávislé aktivity neunikli ani Štátnej bezpečnosti. Tá viacerých umelcov a ich aktivity sledovala, pričom najviac sa zameriavala na ich prepojenia s občianskym disentom či českým opozičným prostredím. K jednotlivým akciám sa zachovalo viacero materiálov. Z archívu ŠtB pochádza aj dôvodová správa, č. zväzku 25486 POVAŽAN, zo dňa 5. novembra 1982, ktorý bol vedený na Roberta Cypricha. Zo správy sa dozvedáme, že: „v Bratislave sa vytvorila závadná spolitizovaná skupina mladých výtvarníkov tzv. ,EXTREMISTI‘ (Havrilla, Budaj, Ďurček, Cyprich), ktorí udržiavali kontakty s mladými pražskými výtvarníkmi a amatérmi (Büchler, Kozelka a ďalší.) Táto skupina vo svojej výtvarnej tvorbe negovala oficiálnu tvorbu a na nelegálnych výstavách presadzovala vlastnú nesocialistickú umeleckú tvorbu vo forme happeningy, minimalistické práce, performance a pod.“
UNOFFICIAL ART SCENE
Slovakia’s 1970s art scene had both official and unofficial groupings. The latter included artists such as Jozef Jankovič, Juraj Meliš, Alex Mlynárčik, Rudolf Sikora, and Juraj Bartusz, small-scale architects and book illustrators.
Yet since their art did not correspond to the spirit of contemporary socialism – and they weren’t members of official Communist Party organisations – they were barred from officially exhibiting. So independent art was often exhibited at artists’ studios, homes, or even al fresco at disused lidos. Painters including Milan Bočkay, Otis Laubert, Igor Kalný, Jaroslav Štuller, Klára Bočkayová, Lubo Rajt, Rudolf Sikora, Daniel Fischer, František Guldan and others accepted this approach as natural and free. They often collaborated with samizdat publishers and illustrated some issues of Fragment and Kvartál magazines, as well as samizdat books. They also published an independent art-focused samizdat.
Non-conformist artists were very active, holding several key exhibitions in and around Bratislava to show their independence and non-alignment with official artists who collaborated with the communists.
State Security monitored several artists and followed their activities, especially their connections with civil dissent and the Czech opposition. Some documents relate to specific actions, such as report volume 25486 POVAŽAN (5 November 1982 and assigned to Robert Cyprich): ‘In Bratislava, an objectionable politicised group of young artists, the “EXTREMISTS” (Havrilla, Budaj, Ďurček, Cyprich) maintain contacts with young Prague artists and amateurs (Büchler, Kozelka, etc.) This group has turned away from officially approved creativity to promote its own non-socialist art as happenings at illegal exhibitions, minimalist works, performances, etc."
Slovakia’s 1970s art scene had both official and unofficial groupings. The latter included artists such as Jozef Jankovič, Juraj Meliš, Alex Mlynárčik, Rudolf Sikora, and Juraj Bartusz, small-scale architects and book illustrators.
Yet since their art did not correspond to the spirit of contemporary socialism – and they weren’t members of official Communist Party organisations – they were barred from officially exhibiting. So independent art was often exhibited at artists’ studios, homes, or even al fresco at disused lidos. Painters including Milan Bočkay, Otis Laubert, Igor Kalný, Jaroslav Štuller, Klára Bočkayová, Lubo Rajt, Rudolf Sikora, Daniel Fischer, František Guldan and others accepted this approach as natural and free. They often collaborated with samizdat publishers and illustrated some issues of Fragment and Kvartál magazines, as well as samizdat books. They also published an independent art-focused samizdat.
Non-conformist artists were very active, holding several key exhibitions in and around Bratislava to show their independence and non-alignment with official artists who collaborated with the communists.
State Security monitored several artists and followed their activities, especially their connections with civil dissent and the Czech opposition. Some documents relate to specific actions, such as report volume 25486 POVAŽAN (5 November 1982 and assigned to Robert Cyprich): ‘In Bratislava, an objectionable politicised group of young artists, the “EXTREMISTS” (Havrilla, Budaj, Ďurček, Cyprich) maintain contacts with young Prague artists and amateurs (Büchler, Kozelka, etc.) This group has turned away from officially approved creativity to promote its own non-socialist art as happenings at illegal exhibitions, minimalist works, performances, etc."
